Amatérská prohlídka oblohy - Trochu nezvyčajný západ Slnka

Před pár dny k nám do redakce přišlo od našeho slovenského čtenáře Juraje Hanuly pozorování večerní oblohy doplněné o zajímavé snímky. Ačkoli si to sám autor nepřipouští, je velmi pravděpodobné, že pozoroval noční svítící oblaky.

Noční svítící oblaky jsou modravě nebo stříbřitě zbarvené oblaky nitkovitého charakteru podobající se tenkému cirru. Svým tvarem jsou buď závojovité, nebo vytvářejí širší pás, popř. mají tvar víru. Vyskytují se vzácně a jsou pozorovány mezi 50. a 75. stupněm severní šířky a 40. a 60. stupněm jižní šířky a to jen v letních měsících. Postavení Slunce musí být 5 - 18 stupňů pod obzorem. Vzhledem k prokazatelně proměnlivému proudění v mezosféře byly tyto oblaka pozorovány kterak postupují z východu na západ či ze severozápadu na východ a to rychlostí od 50 do 250 m/s.

Aktuálna poveternostná situácia:
V oblasti nízkeho tlaku rozprestierajúceho sa nad strednou Európou postupuje cez Česko a Alpy smerom na východ zvlnené frontálne rozhranie.

Popis k obrázkom:
Po západe Slnka sa postupne rozpadávala kopovitá a nízka vrstevnatá oblačnosť. Nad západným obzorom a čiastočne aj v zenite bola oblačnosť typu Cirrus fibratus (na obrázkoch tmavé vláknité oblaky) vo výške okolo 5 km (odhadom). V diaľke sa ojedinele nachádzala oblačnosť typu Cumulus congestus prípadne Cumulonimbus calvus (spodný okraj niektorých obrázkov). Nad Ci fib som si už inú oblačnosť nevšimol, tesne po západe bolo celkovo zhruba 5-6/8 oblačnosti. Zhruba hodinu po západe Slnka sa začali na tmavnúcej oblohe západne od zenitu a nad západným obzorom objavovať svetlejšie pruhy, ktoré sa znateľne nachádzali niekoľkonásobne vyššie ako tmavé Ci fib. Celá scenéria pripomínala zábery nočných svietiacich oblakov, ktoré som mal možnosť zhliadnuť už dávnejšie. Nevedel som o čo ide, tak som si to nafotil. Odhad výšky svetielkujúcich pruhov som si spravil až po prelete dopravného lietadla križujúceho oblohu zo západu na východ vo výške okolo 10 km (známy lietajúci u ČSA tvrdil, že cez naše územie preletávajú obvykle v tejto výške). Zdanlivo sa nachádzali o niečo vyššie ako kondenzačný pás, ktorý zanechávalo preletávajúce lietadlo, takže ich výšku odhadujem tak na 12 až 15 km (pozn. redakce: toto určení výšky může být dosti zavádějící). Za daných svetelných podmienok, kedy nebolo takmer nič vidieť, sa výškový rozostup v týchto výškach dal určiť dosť tažko. Aj keď som asi nenafotil nočné svietiace oblaky, ale najpravdepodobnejšie nejaký druh Ci z blížiacej sa fronty (možno, frontálna oblačnosť v týchto výškach nie je obvyklá a vrcholy kopovitých oblakov v tento deň takúto výšku na našom území nedosahovali), sú to cekom zaujímavé zábery oblohy neskoro po západe Slnka. Slnko u nás zapadalo približne o 19:45 SEČ, zábery sú robené viac ako hodinu po západe Slnka, posledný 1,5 hodiny.

Foto:
Všetky obrázky sú fotené 07.07.2005 fotoaparátom Olympus C-745; f=6,3mm (ekvivalent kinofilm 28 mm); F3,2; 16 s; ISO 200

- o 21:02 SEČ

- o 21:03 SEČ

- o 21:11 SEČ

P7072601s.jpg - o 21:15 SEČ

Ďalšie spracovanie:
Z obrázkov je odstránený šum pomocou programu Neat Image, sú zmenšené na veľkosť 640x480.