Polárna žiara 20./21. 11. 2003

19.30 Prichádzam domov a rozhliadam sa po oblohe. Rád by som v noci kukol, ako nám sypú Leonidy. Nad severným obzorom vidím belavé svetlo. S kamarátmi sa dohadujeme, čo to je. Padli návrhy, že to vychádza Mesiac, resp. že chlapi v robote zapalili les. Polárnu žiaru najprv zavrhujem, najmä kôli farbe. Uvažujem nad tým, že dakto má doma halogénový reflektor a obrátil ho k oblohe.

20.00 Takže je to jasné. Keďže som zazrel fľaky červeného svetla, je to polárna žiara. Volám kamarátom, že je vidno polárna žiara a aby sa taktiež pozerali. Niektorí neveria a tak im hovorím: Bežte a presvedčte sa sami.

20.30 Hmla zahaľuje celé okolie, na niektorych miestach jej je viacej, na niektorých menej. Vovnútri diskutujeme a každú chvíľu sa idem pozrieť von, ako pokročil vývoj. Niekedy je veľmi ťažké určiť, čo je oblačnosť a hmla a čo polárna žiara. Sú to jemné a priesvitné červené závoje mrakov osvetlených aurórou borealis, alebo chumáče polárnej žiary? Na otázku neviem odpoveď.

21.00 Na oblohe sa v blízkosti Vegy zjavil zelený fľak, takmer určite patril polárnej žiare. Príležitostne pozerám nahor a nadávam na hmlu. Bol som na dvoch miestach asi o 50 metrov vyššie a všade je hmla. Je jej ale menej, žiara je vidno lepšie. Občas sa zjaví dajaký fľak červenej farby. Odchádzam sa domov obliecť.

22.00 Ďalej budem popisovať auróru tak, ako som si ju naznačil do pozoroavcieho denníka.Sedel som pred domom na stoličke a pozeral... 22.05 Vyliezol som pred dom a kukam nahor, co sa deje. Na Leonidy nemyslim, pretože obloha je potiahnutá hmlou a MHV sa mení nepríjemne rýchlo. Polárna žiara sa nachádza na severe, napravo aj naľavo niekoľko desiatok stupňov od konca voza Malej medvedice. Naľavo začína v labuti, napravo končí až dakde v Rysovi. Má jasnú červenú, takmer karmínovú farbu. Jej intenzita sa mení relatívne málo. Hmla ustúpila, vidno ju dole v doline, zatiaľ sa nedvíha smerom nahor.

22.10 Nádherný červený lúč v Labuti, prechádza okolo gama Cygni. V zenite (Androméda, Baran) je vidno koncentrické lúče, zelenej farby. Akoby sa zo zenitu rozprskavali smerom na sever. Nie je mi jasne, ako vznikaju. Perspektívou by vznikali lúče presne naopak, rozbiehajúce sa smerom k zenitu. Asi ich ovplyvňuje tvar zemského magnetického poľa. Veľmi rýchlo sa menia, niekedy dokonca na škále niekoľkých sekúnd!

22.15 Lúč v Labuti zmizol, zelené lúče sú omnoho slabšie. Objavil sa stĺp od hlavy Draka smerom nahor až po Kasiopeu. Jeho šíkra zhruba 10 stupňov, dlhý 40-50 stupňov. Je červeno biely – teda červený, ale málo intenzívny, čo fyziologicky pozmeňuje jeho farbu. V nohách Veľkej Medvedice sa objavuje ešte jeden, tiež smerom nahor.

22.20 V zenite zelené lúče zmizli definitívne. Lúč do Kasiopee prechádza stredom Kefea a slabne.Stĺp v nohách Medvedice slabne tiež. Farba žiary je vidno iba periférne, priamým videním veľmi ťažko. Polárna žiara by mala bývať vidieť častejšie, lepšie by sa bežným ľuďom ukazovali súhvezdia, ich orientácia na oblohe by sa zlepšila. Dvíha sa hmla. Počasie ako stvorené pre lacný americký horror.

22.24 V chvoste Draka sa objavuje ďalší oblak červenej žiary, stĺp v Kefeovi a Kasiopei sa posunul viacej na západa slabne. Farba žiary je červená, ale iba periférne. Priamým videním vidím biele svetlo. Žeby popieranie poučky o tom, že čapíky sú najma v žltej škvrne a v jej blízkosti? Neviem dôvod, prečo je farba vidno iba periferne. Žeby to bolo spôsobené jasnou červenou diódou, ktorú používam pri zapisovaní poznámok?

22.26 V Rysovi a Veľkej Medvedici už nie je nič vidno (okrem sále prítomnej bielej žiary).

22.32 Žiara slabne, sú vidno dva slabé fľaky, jeden v Rysovi a jeden v prvom oblúku Draka.

22.36 Fľak sa z Draka presunul do Labute, už takmer nie je vidno. V nohách Veľkej Medvedice sa rozhorel ďalší stĺp, červenej farby. Všeobecne, na severe je farba polárnej žiary červená a prípadne v zenite najčastejšie zelená.

22.40 Celá oblasť na severe je priesvitná, MHV je nižšie zhruba o 1 mag. voči oblasti rovnako vysoko v Orióne.

22.45 Hmla sa zdvihla, idem dočasne dovnútra. Občas sa idem pozrieť von, ako sa mení situácia.

23.00 Hmla stúpa ako príliv. Valí sa hore údolím. Tri pouličné lampy úplne presvetľujú vďaka nej oblohu. Dym z komína sa plazí po zemi ako indiánsky had, pravý pokles tlaku. Napriek všetkému človek občas zazrie červený nádych na severe.

23.20 V hmle je vidno, že oblasť Veľkej Medvedice je krvavá.

Balím to a idem sa pripraviť na Leonidy, beriem gnomonické mapy, pravítko, ceruzku a ďalšie veci a idem dakde vyššie, aby som sa zbavil hmly. V mieste, kde som doteraz pozoroval, je hmla brutálna.

01.10 Objavuje sa polárna žiara, biela až zelenkastá v Kefeovi a prvom oblúku Draka. V zenite je vidno 5 koncentrických zelených lúčov. Behom minúty miznú. Napriek vypitej káve som mierne unavený. Leonidy nepadajú a nepadajú, na ceste hliadkujú pohraničníci v aute. Na oblohu sa nepozerajú, sedia si pekne v teple. Veci nebeské sú im príliš vzdialené, neverím že nevidia jasné svetlo na severe. Pardon, možno vidia hmlu.

01.20 Hmla vystupuje stále vyššie a vyššie. Ako sa to ďalej vyvinie? Pod Kefeom je vidno slabý zelený fľak. Okolo Benatnash je vodorovný oblak žiary, veľkosti zhruba 3x20 stupňov, trvajúci asi minútu.

01.30 Hmla je nesmierne premenlivá.Noc je jasná, napriek tomu na niektorých miestach nie je vidno obzor. MHV sa mení v rozmedzí 2—5 magnitúd v priebehu niekoľkých sekúnd! Biele mlieko okolo mňa si vybralo slabšiu chvíľku a tak je vidno jasný fľak niekde v Jašterici.

01.35 Rozhodol som sa, idem vyššie, zhruba o 100 metrov.

01.37 Napriek hmle bolo vidno biely pás od Kefea po chvost Veľkej Medvedice.

01.43 Dohľadnosť je v niektorých miestach zhruba 10 metrov. Pás na severe je vidno v závislosti na tom, kde sa práve nachádza hmla. Smerom na sever nie je vidno Veľký Voz, na juhu je MHV zhruba 5,5 magnitúd.

01.47 V zenite je vidno slabé koncentrické lúče, stred majú mierne smerom na juh a smerujú na sever. Podobné ako som videl zhruba pred dvoma hodinami. Sú bezfarebné, aspoň mne as tak zdajú.

01.50 Na pár sekúnd sa zjasnil oblak v Jašterici. Niektoré tvary polárnej žiary sa menia behom sekúnd, niektoré zostávajú rovnaké aj niekoľko minút. Som vo výške zhruba 750 metrov nad morom a vyššie už ísť prakticky nemôžem, Malý Javorník je síce o 250 metrov vyššie, ale je vzdialený zhruba 40 minút chôdze. Nikde inde už nie je nič vyššie a zároveň s dobrým výhľadom na sever.

01.55 Hmla hustne, je horšia ako vzduch na Václaváku pred 14 rokmi. Keď si na to tak spomeniem, presne pred 14 rokmi bola tiež mohutná polárna žiara! A zároveň začala nežná revolúcia – som zvedavý, koho to napadne a bude to v zajtrajších novinách vydávať za dôkaz existencie Boha :-))))

02.02 Hmla ustupuje! Pomaly sa valí dole údolím ako odliv.

02.05 Začína mrholiť, z čistej oblohy. Príroda sa dnes zbláznila! Nič iné ma nenapadá.

02.07 Prestalo kvapkať, nebolo to nič silné, hmla bola preč a tak som zaas videl dačo, čo ešte nie – dážď z čistej oblohy. Koľko podobných vecí ešte dnes v noci uvidím? Obloha je stále veľmi jasná, napriek tomu, že žiara na severe mizne.

02.13 Zaštekal srnec v hore – žeby sa stažoval, že polárna žiara už zmizla?

02.30 Končím s pozorovaním Leoníd, za poslednú polhodinu som videl iba dve. Idem domov, pospať si, ráno cestujem do školy.

05.00 Pretože hodiny som mal nastavené na UT, práve som zmeškal autobus.

Murphyho dodatky:

1. Ak je čírou náhodou čistá obloha a človek chce pozorovať Leonidy, určite sa zdvihne hmla.
2. Hmla sa zdvihne aj tak.
3. Ak sa človek vyšplhá o 200 metrov vyššie aby sa vyhol hmle, určite uvidí polárnu žiaru znižujúcu mu MHV o celú jednu magnitúdu.
4. Hmla sa zdvihne aj tak.
5. Tvoje pozorovanie meteorického dažďa Leoníd nebude brať nikto do úvahy, pretože všetcia pozorovali polárnu žiaru.
6. Ak existuje niečo také ako šťastie, určite to nemá nič do činenia s meteormi.

Leonidy 2003 a polárna žiara

V stredu to konečne vyzeralo nádejne, tak som sa pripravil na pozorovanie na streche nášho rodinného domu. Ľahol som si na karimatku a čakal, kým sa vyjasní obloha, pretože limitná magnitúda bola dosť nízka na to, aby sa dalo pozorovať. Bolo to preto, lebo vzduch začal kondenzovať a vytvárala sa hmla a pri horizonte bola dosť veľká oblačnosť. Svietiace pouličné osvetlenie sa rozpíjalo v hmle, takže bolo dosť obtiažne zaregistovať polárnu žiaru, ktorú som na začiatku ani nezbadal, pretože sa nápadne podobala na difúziu svetla pouličného osvetlenia v hustej hmle.

Po asi pol hodine mi volal kamarát, ktorý tiež využil šancu jasnej oblohy a bol pripravený pozorovať Leonidy (po týždni čakania na jasnú bezoblačnú oblohu sme s úsmevom prijali aj takúto oblohu).

Volal, že či som si nevšimol zo severu nejaké jasnejšie svetlo, že to určite bude polárna žiara.

S úžasom som sa išiel presvedčiť a prvé pohľady mi ihneď napovedali, že sa určite jedná o polárnu žiaru. Videl som načervenalú svietiacu oblohu, červené svetlo sa tiahlo skoro cez pol oblohy. Dalo by sa to zviesť na hustú hmlu, ibaže na pozadí stále svietili hviezdy. Za pár minút sa táto žiara postupne strácala, ale všimol som si v súhvezdí Perzea dva až tri pásy pripomínajúce kondenzované pary lietadiel. Boli asi tri a jeden dosť veľký osvetlený chumáčik. Snažil som sa využiť každý okamih, pretože situácia sa s pribúdajúcou hmlou začala zhoršovať, posledný pohľad na polárnu žiaru bol asi okolo 22.45, potom sa pomaly začala strácať v hmle. Vedel som, že Slnko malo v poslednom čase veľmi vysokú aktivitu, čo môže mať za následok, že jav polárnej žiary môže byť viditeľný aj v našich, pre polárnu žiaru exotických krajoch. Tajne som si prial vidieť ju na vlastné oči. A v tento štvrtok sa moje prianie premenilo na skutočnosť. Ticho a zo zatajeným dychom som pozoroval tento jav a cítil som neuveriteľnú radosť, že práve ja mám možnosť obdivovať to, čo sa odohrávalo na oblohe a priamo z terasy nášho domu.

Neúspech tohto ročných Leoníd som si vykompenzoval jediným dňom, a môžem zodpovedne prehlásiť, že Leonidy ma za tie tri roky, čo ich pozorujem, ani raz nesklamali.