Kometárne Dejavu
Zveřejněno: Monday, 26. March 2007, Autor Marian Urbaník
|
Určite ste ten pocit už zažili,na niečo sa pozeráte a časť vášho ja
vám hovorí - to odniekaľ poznáš, určite si to už niekde videl....
Pesimista by začal hovoriť o chybe v matrixe..nič si z toho nerob,to
sa stáva aj v lepších rodinách.
Mne to však nedalo,musel som sa vrhnúť na tú kopu kníh, čo sa mi váľa
vedľa postele a po chvýľach zbesilého listovania to prišlo.Deja vu
neklamalo, ale najprv by som mal ozrejmiť, čo sa vlastne
stalo.Začiatok tohto roku sa niesol v kometárnom ošiali zapríčinenom
známou McNaught (C/2006 P1), okupovala takmer všetok astronomický
kyberpriestor a po dlhšom čase nám ozrejmila pravý význam slova
vlasatica.Pamätate si tie zábery,kométa pod obzorom, ale jej chvost
stále planie oblohou.
Teraz sa vrátime do roku 1744,Európa je zdesená spektakulárnym
nebeským divadlom.Kométa Cheseaux 1744,ktorá prešla 1. marca
perihéliom je bezkonkurenčne najjasnejším objektom na oblohe,
samozrejme po Mesiaci a Slnku, ale tieto telesá jej príliš
nevadili.27.februára dosiahla -7 M pri elongácii 12° , po prechode
perihéliom rozprestrela po oblohe šesť chvostov, ktoré sa až na
neuverenie podobajú na tie, ktoré videli pozorovatelia na juhu.Keď si
porovnáme zobrazenia kométy Cheseaux a McNaught skutočne medzi nimi
nájdeme určitú vizuálnu zhodu, dráhové elementy sú však odlišné.
Dúfam, že budúci prechod podobného objektu budeme mať možnosť sledovať
aj v naších zemepisných šírkach.
Kometa McNaught a ptáci ... další foto
Fotografia exponovaná 10.1.2007 1/5 s,Olympus E-1 , Tair 2,8/105, 100
Kométa nesie meno po švajčiarskom astronómovi a fyzikovi Philipp Loys
Cheseauxovi,správnejšie by sa mala volať Klinkenberg-Cheseaux, pretože
holandský astronóm Dirk Klinkenberg ju objavil 9.decembra 1743,
Cheseaux 13.decembra.
Istým zadosťučinením pre tohto pána môže byť pomenovanie asteoridu
10427 jeho menom - Klinkenberg.V roku 1762 objavil kométu P/1762 K1,
ktorá nesie jeho meno.
Kométu tiež pozoroval mladý 13 ročný Charles Messier a možnože aj to
bol dôvod jeho neskoršieho záujmu o tieto objekty.
P.L.Cheseaux je tiež autorom jedného z prvých katalógov hmlovín,
obsahoval 21 objektov, z ktorých polovicu osobne objavil.Napríklad
M71, M4, M22.
Cheseaux roku 1744
Ilustrácia je z knihy Amédea Gullemina The Heavens,Paríž 1868
Zaujímala ho tiež otázka - Prečo je nočná obloha čierna? (V tých
časoch asi bola.....)
Tento problém je známejší pod menom Olbersov paradox a Cheseaux bol
jeden z prvých vedcov, ktorý sa priblížili k správnemu riešeniu
problému.Zobrazenie kométy nájdeme aj v numizmatických zbierkach -
medaila vyrazená v Nemecku v r.1744 ukazuje kométu ako najjasnejší objekt, pravdepodobne v súhvezdí Pegas.
ASA, Čadca
Marian Urbaník
|
| |
Hodnocení: 3.5
Hlasů: 2
|
|
