13. novembra, 16 hod. UT (vlákno z roku 1499)

Prvé maximum nastane už 13. 11. niekedy medzi 14.–20. hodinou. Radiant vychádza ale až o 22. hodine (Údaj platí pre Prahu a stredné Slovensko, v prípade pozorovateľa umiestneného južnejšie vychádza radiant až o polhodinu neskôr), takže maximum sa nastane v čase, keď je radiant pod obzorom. Istú šancu skýta skutočnosť, že čas maxima nie je presne určený. Šanca, že maximum budeme môcť pozorovať, preto existuje, ale je vežmi malá. Nepríjemná je poloha Mesiaca v Blížencoch, štyri dni po splne.

Toto maximum našli numerickými výpočtami oi. Vaubaillon, van Flandern a Esko Lyytinen. Najlepšie pozorovacie podmienky budú mať pozorovatelia západného pobrežia USA, Havaji, Aljaške a Japonsku. Frekvencie môžu dosiahnúť až ZHR = 250. Prepoveď je neistá, pretože predpokladá zachytenie častíc v rezonancii 1 : 3 s Jupiterom, namiesto bežnej 5 : 14 rezonancii. Vďaka tomuto rozdielu, prach obehne okolo Slnka 14-krát, zatiažčo kométa sama 15-krát. Iba v takýchto prípadoch, keď častice obiehajú v rezonancii, nie je dráha častíc príliš rušená Jupiterom.

19. novembra, 5.30 hod. UT (komplex niekoľkých vlákien)

Peter Jenniskens a Hans Betlem sa domnievajú, že že mnoho starších vlákien zachytených v „mean-motion“ rezonancii (čiže v rezonancii 1 : 1 s kométou) majú snahu vytvoriť široký prúd častíc nazývaný filament. Tieto vlákna sa navzájom premiešali tak, že v súčasnej dobe nie je ich rozlíšenie možné. Štruktúra je vežmi široká, viacej ako deň, a bola pozorovaná pri každom návrate, prvýkrát v roku 1994. Je veľká šanca, že bude pozorovateľná aj tento rok. Je mimoriadne bohatá na jasné meteory, populačný index klesá až k r = 1,7 a menej.

Čas maxima bol odhadnutý z predchádzajúcich návratov v rokoch 1995–1997 a 1999–2002. Dĺžka Slnka nadobúda v okamihu maxima hodnotu zhruba 236,407. V rokoch 1994 a 1998 bolo však maximum pozorované zhruba o 1 hodín skôr. Pozícia maxima je pre Európu pomerne priaznivá, maximum sa očakáva na svitaní. Rušiť bude Mesiac dva dni po poslednej štvrti vychádza zhruba polhodinu po polnoci (opäť platí, že severnejšie položení pozorovatelia ako Praha a stredne Slovensko ho uvidia vychádzať skôr). Bude sa nachádzať 30 stupňov od radiantu, na hranici Leva a Panny, vedľa Jupitera. Vďaka vysokému počtu jasných meteorov nebude príliš vadiť. Pozorovatelia, ktorí sa nezľaknú zimy, majú veľkú šancu vidieť niekoľko bolidov. O divadle, aké nám Leonidy pripravili v roku 1988, si asi môžeme nechať zdať.

Jeremie Vaubaillon poukázal na vlákno z roku 1533, ktoré by mohlo prispieť k tohtoročnej aktivite. Maximum by malo nastať 7.30 UT ráno 19. 11., teda zhruba v rovnakom čase ako maximum filamentu. Frekvencie by mohli dosiahnúť zhruba ZHR = 100. Numerické simulácie ukazujú, že dráhu Zeme pretne iba niekoľko častíc, vďaka čomu je predpoveď maxima aj frekvencie nespoľahlivá.

Všetky ďalšie maxima sú príliš slabé, aby sme ich dokázali vizuálne pozorovať. Počet častíc z jednotlivých návratov, ktoré pri simulácii zasiahnú Zem, je buďto nulový (a celé vlákno spoľahlivo minie dráhu Zeme, ak by sme zvýšili počet častíc o niekoľko rádov, dostali by sme rovnaký výsledok), alebo príliš malý.

22.–23. novembra, 22.30 a 3.00 hod. UT (vlákna z roku 736 a 636)

Tieto dve vlákna môžu produkovať aktivitu cez víkend. Frekvencie sa odhadujú iba na niekoľko za hodinu, napriek tomu by mali byť rozoznateľné, pretože pravidelné Leonidy v tom čase pomaly končia svoju činnosť. Obe vlákna sú silne perturbované vplyvom Jupitera a iba málo častíc dosiahlo dráhu Zeme pri numerickom modelovaní.

Ak očakávate dajaký zážitok, na tieto vlákna zabudnite. Pre modely Leoníd však majú veľkú cenu, pretože ide o staré vlákna, ktoré môžu spresniť predpovede v budúcich rokoch.

Predoveď ZHR v Československu a Európe.

Nasledujúce dva grafy ukazujú pozorovacie podmienky v tomto roku. Prvý graf (vľavo) ukazuje predpoveď ZHR ako funkciu dĺžky Slnka. Čísla nad krivkou sú hodnoty ZHR v maxime,čísla pod krivkou ukazujú populačný index. Zatiaľčo čas maxima vieme predpovedať veľmi presne, ZHR už menej (s chybou až stoviek percent) a populačný index občas doslova „hádame“. Preto ho majú všetky návraty zhruba podobný, výnimkou je filament peak, kde populačný index bude nízky.

Graf vpravo ukazuje videtežnosť jednotlivých vlákien. Hodnoty ZHR sú prepočítané na MHV = 5,2. Čísla na spodnej osi ukazujú deň v týžni. Žltou farbou je vykreslený deň a večer, dokiaž nie je radiant nad obzorom. Sivou farbou je vyznačený čas od východu radiantu do svitania (koniec astronomického súmraku). Vidíme, že najlepšie pozorovacie podmienky sú predpovedané na noc z utorka na stredu.

Viacej údajov o Leonidách (napríklad polohu radiantu a miesta najlepšej polohy fotoaparátov) možno nájsť na stránkach IMO kalendára meteorických rojov na rok 2003.